Základné odporúčania, ako vysievať, aby sa výsev podaril a vyklíčili aj náročnejšie rastlinky, som priblížila v nedávnom príspevku. Tu sa budeme zaoberať najčastejšími chybami alebo nástrahami, pre ktoré vaše starostlivo vysiate semienka nemusia vyklíčiť.

Nevhodný substrát

Zloženie zeminy, do ktorej budete semienka vysievať, prispôsobte jednotlivým druhom. Nie je to také ťažké, väčšina semien nepotrebuje na klíčenie špeciálne zloženie pôdy, len to, aby nebola príliš ťažká a aby sa rastlinka vládala pretlačiť von. A zároveň – aby vládala potlačiť korienky dolu.

Najlepšie sa mi osvedčilo zmiešať výsevný substrát s pieskom a perlitom, keď vznikne ľahká, priepustná zmes schopná udržať potrebné vlhko. Zároveň tu nie sú prítomné patogény, ktoré by zapríčinili plesnivenie či iné poškodenie semien. A takisto tu nie sú ani semená burinných druhov, ktoré vyrastú rýchlo a nedajú priestor chceným rastlinkám.

Premokrený substrát

Semienka na klíčenie potrebujú dostatok vlahy. Ale väčšina semien nedokáže vyklíčiť v premokrenom substráte. Hrozí, že uhnijú.

Škodí tiež, ak výsev zalejete prúdom vody. Výsev treba zavlažovať sprejom – rozprašovačom.

Sucho

Aj to je problém. Ak semienka po vysiati zavlažíte, potom však na výsev pozabudnete a substrát preschne. Niektoré druhy práve toto potrebujú, ale je to skôr výnimka. Zvyčajne je takéto presušenie výsevu škodlivé, pretože rašiace klíčky uschnú a už ich nič nepreberie.

Aby výsev neobschol a nevytvorila sa neželaná “škrupina”, odporúča sa nádoba prekryť. Pod pokrývkou sa udrží vlhkosť i stabilnejšia teplota.

Tma

Niektoré semená potrebujú svetlo už pri klíčení. Preto ich nezasypávame, ale len vysypeme na povrch substrátu a zľahka zatlačíme. Nádobu s výsevom treba umiestniť tam, kde bude dostatok svetla.

Svetlo už pri klíčení potrebuje napríklad šalát, rimbaba, levanduľa…

Svetlo

… a zasa, naopak, máme tu rastliny, ktorých semená potrebujú na klíčenie tmu. Pretože na svetle majú “pocit”, že nie sú pod zemou, takže by im bolo zbytočné vyklíčiť.

Vždy si naštudujte, aké podmienky potrebuje druh, ktorý sa chystáte vysiať. Žiaľ, na vrecúškach nebývajú dostatočné informácie. Preto ich hľadajte u pestovateľov, ktorí majú s pestovaním tých-ktorých rastlín reálne skúsenosti.

Plytko či hlboko?

Okrem toho, či semienko potrebuje na klíčenie tmu alebo svetlo, súvisí plytký či hlbší výsev aj s ďalšími súvislosťami. Napríklad s tým, ako sa bude rastlinke dariť rásť, či jej nebude robiť ťažkosti, kým sa vyštverá nad zem, aký bude mať tvar, či nebude priesada líhať ak bolo semienko príliš plytko…

Môj obľúbený príklad sú reďkovky. Pri nich je hĺbka výsevu naozaj dôležitá. Venovala som im článok v Záhrahdkárovi, kde nájdete naozaj zaujímavé informácie. V skratke ide o to, že obľúbené buľvičky sa na rastline vytvárajú v časti nazývanej hypokotyl – časť medzi koreňmi a prvými lístkami. Keď vysejete semienko príliš plytko, reďkovka bude rásť krivo a buľvička nadobudne čudné tvary a nepríjemnú chuť. Ak bude semienko zasa prihlboko, rastlina sa pokúsi vytvoriť koreň čo najskôr, takže z buľvičky vám neostane takmer nič – len štipľavý zdeformovaný pokus čiastočne premenený na koreňovú sústavu.

Teplota

Niektoré semienka potrebujú klíčiť v teple, iné zasa v chlade. A sú tiež také, ktoré potrebujú pocítiť obdobie zimy, aby potom v teple pekne vyklíčili.

Zatiaľ, čo kotúč modravý vyklíči bez problémov pri izbovej teplote, kotúč alpský potrebuje chlad.

Stratifikácia osiva

Musím povedať, že ma toto slovné spojenie kedysi desilo. Mala som pocit, že stratifkovanie semien má toľko ALE, že sa mi to jednoducho nepodarí zvládnuť. V skutočnosti to nie je také nereálne, stačí dodržať základné podmienky a proces stratifkácie bude úspešný.

O čo ide? Semená niektorých druhov potrebujú prejsť obdobím chladu, aby potom, keď sa oteplí, pekne vyklíčili. Prečo nestačí tieto semienka vysypať v jeseni na záhon? Prečo potom počas teplej jari nevyklíčia? Napríklad preto, lebo naša záhrada a konkrétny záhon nie je ich rodiskom. Nemá napríklad optimálne pôdne podmienky. Alebo je jar v našej záhrade inak načasovaná, ako jar v oblasti, z ktorej rastlina pochádza.

Nezmýľte si – sú druhy, ktoré potrebujú klíčiť v chlade. Stratifikácia je však proces, keď osivo zachladíte, avšak vysievať už budete v teple, ktoré na finálne vyklíčenie semienka potrebujú.

Ako stratifikovať osivo?

Používam na to drobné plastové nádobky, v ktorých sa predávajú napríklad čučoriedky. Sú uzatvárateľné, čo je vítané.

Do nádoby nasypem perlit a semená.

Potom semienka ešte trošku zasypem perlitom, aby ním boli obklopené.

A utlačím a dosypem…

Pomocou rozprašovača perlit s osivom dôkladne zavlažím.

Nádobu zavrem…

… a keďže bývajú tieto nádobky predierované, vložím ju ešte do vrecka, aby voda nevytekala či nepreschla:

Vrecko označím, aby som vedela, čo to za osivo je vo vnútri, a vložím do chladničky:

Najčastejšie otázky:

Niekto dáva semienka len tak do vrecka, prečo do krabičky?

Môžete dať aj do vrecka, nezabudnite ich namočiť. Ja uprednostňujem túto drobnú nádobku preto, lebo perlit a aká-taká vzdušnosť pomôžu, aby semienka nesplesniveli, čo býva najčastejší problém procesu stratifikácie v domáckych podmienkach.

Prečo v chladničke a nie napríklad na balkóne?

V chladničke je rovnaká, vyhovujúca teplota. Na balkóne však dochádza k výkyvu teplôt – v slnečný deň by vo vrecúšku či nádobe mohla stúpiť teplota aj na 15 °C a vyššie, v noci zasa hrozia mrazy. Toto nie sú najvhodnejšie podmienky na úspešnú stratifikáciu osiva. Ďalším bodom pre chladničku je to, že môžete stratifikovať osivo aj v lete a realizovať jesenný výsev.

Ako dlho treba osivo stratifikovať?

Záleží od konkrétnych semien a druhov. Zatiaľ, čo napríklad semená ihličnanov treba stratifikovať mesiac až dva, semená niektorých druhov mäsožravých rastlín niekoľko týždňov, napríklad rastlinke známej ako írske zvony postačí týždeň či dva.

Ako vysievať stratifikované osivo?

Pokiaľ sú semienka v poriadku – nie sú mazľavé, hnilé, nie je na nich pleseň… vysievajte ich už bežným spôsobom a pri teplote okolo 20 °C. Samozrejme, opäť platí, že si treba radšej naštudovať požiadavky konkrétneho druhu. To platí aj pri výbere či miešaní substrátu.

Čo sa stane, keď osivo neprejde stratifikáciou, ale semienka rovno vysejem?

Budú mať veľmi nízku, možno dokonca nulovú klíčivosť. Počas stratifikácie v semienkach prebiehajú dôležité reakcie, ktoré naštartujú život. Ak tento život chladom “neprebudíte”, semienko, ktoré vysejete štandartne do teplej zeminy, jednoducho uschne alebo naopak – uhnije, rozloží sa.

Komentovať príspevok

Páčil sa vám článok? Dajte o ňom vedieť svojim priateľom: