Vianoce sú pre mňa sviatkami svetla v tme, hravej radosti, spokojnosti a množstva nápadov. Dodržiavanie tradícií nie je moja silná stránka. Hlavné pre mňa je, aby sme boli šťastní. Takže všetko prispôsobujeme aktuálnym potrebám, záujmom a chúťkam.

Vianočná výzdoba v Kvetinovom obchodíku

Kvetinový obchodík nie je len obchod. Je to naša rodina, sny, životný štýl. Takže si pod Vianocami v Kvetinovom obchodíku netreba predstaviť výzdobu predajne (ktorú vlastne ani nemáme 😀 – sme online kvetinárstvo a blog), ale našu domácnosť.

V hlavnej úlohe je, samozrejme, stromček. Mávame živý stromček v kvetináči (normandskú jedličku), ktorý zdobíme šitými ozdobami od Shabby Romantic. Vybrala som ich preto, lebo sa mi veľmi páčia a sú úplne bezpečné pre deti, ktoré sa s nimi neustále hrajú a aj ich koštujú.

Toho roku som sa už odvážila pridať aj naše orieškové ozdoby prevoňané korením. Zatiaľ, zdá sa, to prežijú. Verím, že na rok si trúfnem pridať aj škoricové ozdoby.

Na stole v obývačke máme aranžmán z voňavého ihličia, sušeného ovocia a korenia:

Aby som bola naozaj úprimná:

Samozrejme, že nemáme uprataný stôl. Vždy naň treba položiť knižky a hračky. A ešte kadečo iné. Ak je jedálenský stôl náhodou uprataný, dávame aranžmán so svietnikom tam. Je vyššie a v bezpečí aspoň pred Zuzkou.

Na vchodových dverách máme jednoduchý prútený veniec s vetvičkami. Niečo podobné ako je tu:

Na chodbu som si dopriala veľký veniec zo zelene, konárikov a sušeného ovocia. Vlani som to nezvládla a háčik na chodbovej stene ostal prázdny. Vtedy bol Maťko dvojročný (šialene, šialene akčný), Zuzanka polročná a ja som sa šla zblázniť. Po vybavení všetkých objednávok som zavrela na ateliéri dvere a vykašlala sa na našu chodbovú stenu.

O to väčšiu radosť mám toho roku z tohto fešáka, ktorý som doplnila obrovskou novinovou mašľou (pripomienka môjho štúdia žurnalistiky 😀 ) a svetielkami. Neopísateľne sa teším z tých svetielok na tmavej chodbe!

Spálňu máme ladenú dobiela a presvetlenú, tam som dala len dekoráciu so sviečkou, ktorú neplánujem páliť.

Medzi kuchyňou a obývačkou nám visí imelo. Imelo musí byť! Toho roku nám ho darovali moji rodičia.

Namiesto kolied nám hrá Slnko, sex a slivovica

Je to čerstvý album manželovej kapely a jediná vec, ktorú sú deti ochotné počúvať stále a dookola. Všetky ostatné pesničky Maťko vypína, alebo do nich kričí a sťažuje sa, že ho “rušia”.

Nepečiem a som so sebou spokojná

Uplynulé roky som ešte čo-to napiekla. Ale toho roku (okrem chleba) nič. Naozaj ma to netrápi, necítim výčitku a myslím, že aj vďaka tomu, že nerobím to, čo ma práve nebaví, som šťastná a spokojná.

V miske máme medovníčky od babky podľa špeciálneho detského receptu a nemajú tvary stromčekov, hviezd ani zvonov. Majú tvary mackov, traktorov a autíčok. A niektoré majú tvar krivého kruhu s dierkou uprostred, pretože Maťko vypracoval rezervné kolesá pre celý svoj medovníkový vozový park.

Babka má radosť z toho, že napiekla. Ja mám zasa radosť z toho, že som jej pripravila vianočnú výzdobu. Ľudia by skrátka mali robiť to, čo ich naozaj baví. Mňa to pečenie toho roku vôbec nechytilo za srdce. Radšej sa venujem iným aktivitám.

Darčeky ako súčasť vianočnej výzdoby

A práve to balenie darčekov a chystanie výzdoby, dolaďovanie, aranžovanie a fotenie je to, čo ma napĺňa neopísateľne viac ako pečenie.

Dávam do pozornosti perníčky na fotke – tie som tiež radšej dala pripraviť niekomu, kto to má v malíčku. Objednávala som ich do našich dekorácii z Pernikárne u Petry.

Nuž a naspäť k darčekom. Nedodržiavame vianočnú tradíciu, že darčeky nosí Ježiško a objavia sa pod stromčekom na Štedrý deň. Aj stromček máme oveľa skôr. Darčeky pod nim pribúdajú postupne a veľmi sa na ne tešíme. Pripravujeme si ich navzájom preto, aby sme si urobili radosť. Celý rok číhame, čo by sa tomu druhému mohlo páčiť, čo by ho potešilo. A keď sa podarí, vysnívanú vec získame, zabalíme a podarujeme.

Darčeky sú súčasťou našej výzdoby a radostnej atmosféry. Viac si o balení darčekov môžete prečítať v našom nedávnom článku.

Táto spoločná fotka je pre mňa obrovským darčekom. Je to veľká rarita, že sme na fotke všetci štyria. A je mi v takomto výnimočnom prípade úplne jedno, že ide o rozmazanú seflie z mobilu.

A čo upratovanie?

Okná som neumyla, len zastieram. Radšej si užívam pri vysávaní knižnice. Možno to znie absurdne, ale na knihy sadá veľa prachu a ja ich pravidelne vysávam špeciálnym nadstavcom a robí mi to veľkú radosť. Ako zvyčajne, aj pri upratovaní platí, že robím najmä to, čo mi spôsobuje potešenie.

Dlážky často neumývam, pretože ich deti aj tak rýchlo zašpinia. Aj keď sa Zuzulka na fotke tvári, že o ničom takom nevie.

V každom prípade – ak sa stane, že budeme mať počas Vianoc špinávé dlážky, bude mi to jedno. Kúpeľňu však leštím a navoniavam, lebo si rada užívam pleťový, vlasový aj telový wellness v nádherne upratanej a čistej kúpeľni.

Takisto mám poriadok v skriniach, lebo je pre mňa dôležité presne vedieť, kde čo je. Zato posteľ máme, žiaľ, zväčša rozostlanú. Som zvedavá, dokedy to bude trvať. Túžim po krásne ustlanej posteli, ale deti to zatiaľ vidia inak. Takže mám smolu.

Vianočný “musthave”

Myslím, že by som oželela aj ten stromček a imelo, ale čo musí byť, je spokojnosť a radosť.

Naša rodina je stále čerstvá. Tuším, že sú to len štyri roky, keď sme začali byť pár. A už sme štyria. Naše sviatky sa stále dolaďujú. Podľa túžob, podľa prianí. A podľa potrieb.

Toho roku by sme mali napečené len vtedy, keby som bola kvôli tomu nepríčetne zúrivá, nervózna a deti nešťastné. Takže sme to vynechali. Ktovie, možno o rok budeme mať zasa chodbovú stenu bez venca, ale medovníčkov v tvare traktora pribudne.

 

Komentovať príspevok

Páčil sa vám článok? Dajte o ňom vedieť svojim priateľom: