Poznáte tie nádherné prírodné obrázky plné farieb a čarovného svetla, ktoré si túžite nastaviť ako pozadie na počítači alebo tapetu v mobile? Presne takéto fotografie vytvára Roman Jedinák.

Inšpiráciu nachádza v prírode, ktorá je všade navôkol. Zameriava sa na detaily a venuje sa najmä makrofotografii. Príroda ho najviac fascinuje svojou rozmanitosťou – farebnou, tvarovou aj štrukturálnou. „Príroda občas bojuje, prispôsobuje sa, umiera aj sa rodí, oddychuje aj bujnie. Za tým všetkým vidím zázrak života,“ zamýšľa sa nad zdrojom inšpirácii a vysvetľuje: „príroda je pre mňa obrovský ateliér, no napriek jeho veľkosti, môžem stráviť hodiny na dvoch metroch štvorcových. Do toho všetkého vstupuje ďalší hráč. Slnečné svetlo.“

  

Roman si uvedomil, že od kedy fotografuje, vie, kedy v danom období slnko vychádza a zapadá, kedy osvetľuje obľúbené lúky, sleduje intenzitu jeho svetla, a samozrejme aj meteorologické predpovede.

„Myslím, že viac žijem s naším slnkom v spojení. Nejde o žiadny mystický vzťah. Jednoducho ho viac sledujem, aby som vedel, kedy bude najkrajšie svetlo na fotenie. Oblačné dni zasa využívam na úpravy fotiek.“

Dôležitý postproces

Práve následná digitálna úprava fotografií je dôležitou súčasťou Romanovej tvorby: Pri fotení dbám hlavne na kompozíciu a svetlo, pri úprave na farby.“

Počas fotenia nemá naplánované, ako by mal daný záber po úprave vyzerať: „Úpravu pri fotení až tak veľmi nevnímam, hoci následná úprava závisí od pôvodnej fotografie. Sú to spojené nádoby. Dajú sa vnímať oddelene, ale aj ako celok. Ide o dobrodružnú cestu, na konci ktorej je fotografický výsledok.“

Chvíľku trvá, kým sa „rozfotím“, a potom je to už taká príjemná jazda.

Pri fotení aj úprave je pre Romana dôležité dostať sa do určitej nálady: „Predstavte si, že prídete zo zamestnania, vezmete foťák a idete fotiť. Je to vstup z jedného sveta do druhého. Keďže ´prepínač´ neexistuje, úplne prvá fotka býva málokedy dobrá.“

Neodmysliteľnou súčasťou Romanovho fotenia aj postprocesu je hudba. Pri fotení si spieva, pri úprave fotiek si skladby púšťa. Hudba sa tak dostáva do pracovnej atmosféry a ovplyvňuje výsledný vzhľad fotografií.

Svoje fotografie nehodnotí

„Mňa teší, že fotím takmer stále. To je podľa môjho názoru tá správna cesta. Ide totiž o určitý druh remesla, k čomu patrí aj remeselné zdokonaľovanie. Fotografie ako také hodnotiť nechcem,“ vysvetľuje. Samotné fotenie a ďalšia práca s fotografiami majú pre neho v určitom zmysle väčší význam ako výsledné fotografie. Tie sú vraj pre divákov.

Od fotografovanej scény neodídem skôr, ako nenadobudnem pocit, že som z nej vyťažil čo najviac.

Pri fotení je dôležitá technika, ale aj vlastnosti a schopnosti fotografa. Roman vidí za stále lepšími výsledkami najmä svoju trpezlivosť: „Dnes trpezlivejšie pristupujem k foteniu aj úprave.“ Ak urobí úpravu, s ktorou nie je spokojný, obrázok zahodí a začne odznova.

Základný cieľ: Vytvoriť si priestor a čas na fotenie

Aj keď je povinností vždy veľa – v práci, v záhrade, v rodine – pre Romana je dôležité nájsť si dostatok času na fotenie. Pomáha mu v tom pravidelnosť. Nepremešká zaujímavé obdobia v roku, aby mohol vyfotiť napríklad svoj obľúbený orgován v rozkvete.

 

Kde môžete vidieť Romanovu tvorbu?

Doposiaľ som mal len jednu autorskú výstavu. Kedy bude ďalšia, ešte neviem.  Základ mojej prezentácie tvorí sociálna sieť Instagram.“

Na Instagrame môžete sledovať účet @romanje, kde nájdete najmä fotografie rastlín, alebo účet @jedinakroman, kde si môžete pozrieť ukážku surrealistických portrétnych fotografií.

„Občas prispejem do fotobanky Dreamstime, no v tomto smere mi to nejde veľmi dobre,“ priznáva, „mám tam okolo sto fotografií, čo je veľmi málo. Viac si toho na plecia brať nechcem, už teraz to nie je ideálne.“

Komentovať príspevok

Páčil sa vám článok? Dajte o ňom vedieť svojim priateľom:

Leave a comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *