Mnohokrát som dostala otázku, ako zabezpečiť, aby sa sušené kvety netrúsili. Ako sa postarať o prírodné dekorácie, aby boli čo najtrvácnejšie a nelámali sa. Aby boli ich farby krásne a sýte. Odpoveďou – avšak nie na všetky tieto otázky – je preparovanie.

Prečo preparovať rastliny

Pozor, nepomýľme si napríklad preparovanie listov – keď získame z listu len jeho skelet – s preparovaním, keď sa rastliny napustia roztokom, vďaka čomu ostanú pružné a “zakonzervované zvnútra”.

V tomto príspevku vám opíšem práve ten proces, ktorým dosiahneme, aby ostali rastliny a kvety pružné a netrúsili sa. Takto upravenú zeleň využívam najmä na výrobu doplnkov (čeleniek, hrebienkov, sponiek, venčekov…) a v niektorých prípadoch aj na výrobu aranžmánov, kytíc či vencov.

Zvyčajne však zákazníci nepotrebujú, aby bol prírodný veniec či aranžmán extra odolný voči manipulácii. V prípade ozdôb na nosenie je však naozaj dôležité, aby sa z nich netrúsilo a aby sa vám nelámali.

Ako preparovať rastliny

Pripravte si:

  • rastliny (vetvičky, kvety so stonkami…);
  • priezračnú sklenú nádobu (akvárium, zaváraninový pohár… podľa toho, aký veľký rastlinný materiál chcete spreparovať);
  • vodu;
  • glycerol (kúpite na internete alebo napríklad v lekárni).

Rastlinný materiál si pripravte podobne, akoby ste robili kyticu do vázičky – zrežte stonky, najmä tie drevnaté – našikmo. Vodu zohrejte na 30 – 40°C a dôkladne zmiešajte s glycerolom v pomere 2:1. Čiže napríklad k 2 dcl vody by ste potrebovali 1 dcl glycerolu.

Ak vodu nezahrejete, nič sa nestane, len sa bude ťažšie s mastným glycerolom miešať. S teplejšou vodou sa vám bude pracovať lepšie.

Roztok nalejte do pripravenej nádoby do výšky len centimetrík až tri centimetere (podľa veľkosti nádoby a rastlín). Rastliny postupne povkladajte do nádoby ako do vázy. Skontrolujte, aby boli zrezané stonky potopené v roztoku, ale aby nebola hladina zbytočne vysoko (a nezamastila listy, kvety).

Asi po dvoch týždňoch by mali byť vaše rastlinky pripravené. Samozrejme, niektoré skôr, iné neskôr, všetko závisí od druhov, od veľkosti, od toho, či ide o zelené (bršlen) alebo o drevité konáriky (napríklad cezmínu).

Rastliny do seba nasajú mastný roztok, vďaka čomu ostanú pružné.

Pozor, preparovaná zeleň a kvety menia farbu. Experimentujte a zistite, čo sa vám hodí a páči. Každý druh môže zareagovať ináč. A to aj v závislosti od toho, či preparujete na jar, v lete či v jeseni alebo či ste zeleň vystavili slnku…

Pružná zeleň, ktorá sa neláme a netrúsi, je ideálna na výrobu odolných kvetinových čeleniek. Sú žiadané ako svadobné doplnky, na fotenie, na rôzne špeciálne príležitosti a oslavy. A môžete si ich dopriať kedykoľvek, keď sa chcete zmeniť na rozprávkovú bytosť.

A čo levanduľa?

Spôsob, akým by sa dala zakonzervovať levanduľa, ľudí zaujíma zvyčajne najviac. Žiaľ, pravda je taká, že levanduľu síce môžete takto spreparovať a zostane pružná – zachová si vôňu a už sa vám nebude všade trúsiť. Ibaže úplne stratí farbu. Ostane nepekne tmavosivá. Preto ju následne treba zafarbiť. A to už nie je tak celkom ono. Aspoň podľa mňa nie.

Preparovaná zeleň mení odtiene a získava zaujímavé jesenné až tmavé zafarbenie. Ak budete preparovať na tmavom mieste, niektoré druhy si zachovajú zelené odtiene, ale pozor. Na slnku tak či tak vyžltnú.

Aké rastliny sa dajú preparovať?

Preparovať sa dá všeličo a nevyskúšala som všetko na svete. Preto napíšem len z vlastných skúseností:

  • vetvičky vždyzelených rastlín (napr. zimozeleň) a krov (napr. bršleny, krušpán…) či stromov (napr. tuje…);
  • kvety (napr. limonky, ktoré si aj pekne zachovajú farbu kvetov, hoci stonky sčernajú).

Komentovať príspevok

Páčil sa vám článok? Dajte o ňom vedieť svojim priateľom: