Naši milí kvetinoví priatelia! Na tento článok som sa chystala už poriadne dlho. Už počas sezóny sa objavilo mnoho podnetov, o ktorých by sa oplatilo napísať. Ale nenapísala som a počkala, ako sa to celé “vyvŕbi”.

Uplynulá sezóna (áno, beriem ju už v minulom čase, práve preto som sa pustila do písania) ma nesmierne obohatila!

Absolútne vôbec nevyšla podľa predstáv. A práve tie “nezdary” či “omyly” ma posunuli vpred a mnohé z nich boli navyše fakt čarovné.

Dôležité posolstvo z jari

Ak si spomenieme, na jar bolo sucho. Príšerné sucho, týždne vkuse nespadla z oblohy ani kvapka. Navyše po teplej zime prišli mrazy, ktorým sa vôbec nechcelo odísť. Apríl aj máj boli pretkané nepríjemnými nočnými mrazmi, ktoré poriadne komplikovali výsadbu letničiek na záhony.

Predpestované priesady vo výsevných miskách či zakoreňovačoch už len tak živorili a nevedeli sa dočkať, kedy ich premiestnime na záhony. Mnohé rastliny sa preto dokonca “zasekli”. Už v nádobách začínali nakvitať a to nie je dobré.

Takéto kvety ustrnú vo vývoji a neprinesú požadovanú úrodu. Po presadení na záhon majú buť veľmi dlhý štart (a treba ich zaštipovať) alebo sa už nerozbehnú vôbec. Také malé, zakrpatené dokvitnú a začnú zaťahovať.

Dôležité posolstvo jari 2020: Vo väčšine prípadov sa oplatilo zariskovať a vysadiť priesady von, hoci bola ešte poriadna zima. Tieto rastliny boli odolnejšie, krásne sa rozrástli, skôr a krajšie vykvitli. Priesady, s ktorými sme radšej čakali “doma v teplúčku”, dopadli v konečnom dôsledku horšie.

Robila som pokusné králiky z limoniek, slamienok, amarantu, machoviek aj kraspédie. Všetky tieto rastliny lepšie zvládli prinízku teplotu ako neskoršie vysádzanie. Štiplavé rána v záhonoch nejako pretrpeli, ale tlačiť sa v zakoreňovačoch ich, zdá sa, oberalo o viac životnej energie.

Dôležité ponaučenie z jari 2020: Skorší výsev niekedy neznamená, že sa aj úrody dočkáme skôr.

Dlho, dlho nič a potom BUM!

Toto je náš každoročný “problém”. Jednoducho nám po zime chýbajú kvety tak veľmi, že sa ich nevieme dočkať. Je neuveriteľné, koľko snahy na jar vynaložíme a ako dlho ju ešte nie je vidieť. Potom sa odrazu oteplí (niekedy skôr, v tomto roku to bolo naozaj akosi neskoro…) a všetky rastlinky porastú tak rýchlo, až sa nestačíme čudovať. Odrazu všetká tá snaha skutočne prekvitá.

Keď nie je vhodné miesto, tak nie je!

Každoročne sa zvyšuje dopyt po našich krásnych kvietkoch. Ale zatiaľ nenarástla záhrada. Takže keď som sa pokúsila niektoré kvety vysadiť na miesta, ktoré boli voľné, ale nie ideálne, tak to aj dopadlo. Veľa práce, málo úžitku. Určite to neľutujem. Bezradne sa prizerať, ako vyjde práca nazmar, má svoje čaro. Táto skúsenosť prináša veľké ponaučenie. Práve toto ma posunulo míľovým krokom vpred. KONEČNE, hovorím si. Opäť viem lepšie zadefinovať, čo skutočne chcem. Pestovať kvety na záhonoch, kde sa im nedarí, to nie je ;).

Upršané leto

Po extra suchej jari prišlo extra mokré leto. To spôsobilo v záhonoch početné škody. Toho roku sme napríklad len s ťažkosťou nachádzali makovice nepoškvrnené plesňou.

Búrky s víchricami pováľali, polámali či poohýbali mnoho kvetov. A to aj v záhonoch, ktoré sú pekne zavetrené. V budúcej sezóne teda bude treba pestovať radšej všetky kvety na vyšších stonkách v sieti. A to aj v záhonoch, ktoré nebývajú vystavené vetru. Táto sezóna jednodocho vyvrátila všetky mýty a zaužívané “pravdy”.

Jedna búrka dokonca rozmetala aj ľanovisko. Ľan sa však dokáže perfektne zregenerovať, takže jednotlivé rastliny sa opäť ako tak vzpriamili.

Našťastie klásky zberám pomerne skoro. Ináč by aj obilné políčko poriadne pováľalo.

Limonky radšej skôr ako neskoro

To som už načrtla vyššie. Vďaka skúsenosti z tejto sezóny už budem limonky vysádzať von pomerne skoro. Sú odolné aj voči slabým mrazom. Akosi im vyhovujú nižšie teploty. Najkrajšie a najbohatšie kvitli tie, čo som vysádzala najskôr. 

Cesta je cieľ

Toto si treba pripomenúť (nielen) vtedy, keď skúšame niečo nové. V tejto sezóne som vyskúšala všeličo a môžem povedať, že najlepšie výsledky prišli zakaždým, keď som nelipla na výsledkoch.

Jednoducho som sa tešila z toho, že niečo skúšam, objavujem. A výsledky prekvapili, potešili. Dvojnásobne. Pretože som sa tešila už z procesu.

Ďakujem vám!

Z celého srdca ďakujem všetkým našim zákazníkom. Uvedomila som si, čo je pre mňa dôležité, čo ma najviac teší.

A dala som si záväzok, že už radšej nebudem nič sľubovať.

Ja som totiž sľúbila eshop. A nakoniec ho realizovať nebudem. Práve vďaka mnohým objednávkam, ktorými ma naši drahí zákazníci zasypali, som zistila, že mi nezostáva takmer nič, čo by som v eshope ponúkla. Na Facebooku aj Instagrame alebo mailom si objednávate, o čom snívate.

A ja som si uvedomila, že presne tak ma to baví a napĺňa. Tvoriť originálne kúsky nabité energiou. Jednotlivé objednávky realizujem podľa nálady. Ku všetkému – ku kvetom, k zákazníkom aj k aranžovaniu pristupujem absolútne individuálne. Aby moja aktuálna nálada určite rezonovala s danou témou, farebnou kombináciou alebo vašimi ďalšími požiadavkami.

Ak niekedy zostane niečo hotové v ponuke, nájdete to naďalej v našej Sashe galérii.

Poriadok ešte nebude…

Každoročne začínam sezónu s víziou, aký poriadok si v kvetoch udržím. Pravdaže mám k tomu aj vypracovaný plán nabitý praktickými tipmi. Poučenia z uplynulých sezón. Ale každý rok mi pripomenie, že mať poriadok v sušených kvetoch nie je možné. Minimálne v podmienkach, v akých (zatiaľ) pracujem ja veru nie.

Takže aj sezóna 2020 prebehla a dobieha v znamení prekračovania a naťahovania sa. Priznávam ale, že ma toto pracovné prostredie ubíja. Aj preto neustále upravujem koncept Kvetinového obchodíka. Pre mňa je totiž veľmi dôležité, aby som bola šťastná.

Veľké zmeny

V uplynulom období sme si prešli veľkými zmenami. A tie pravdaže významne ovplyvnili aj moju tvorbu. Upravila som svoje vízie.

Ďalšie obrovské zmeny nás čakajú. Teším sa na ne, a zároveň mám pred nimi rešpekt. Už teraz viem, že budú intenzívne ovplyvňovať aj chod Kvetinového obchodíka. Ak vás zaujíma viac ohľadom toho, čo sa deje “na pozadí”, srdečne vás pozývam sledovať môj osobný profil na Instagrame. Ale sľubovať už nič nebudem. Beriem to tak, ako to je. Jediný stabilný bod, ktorý som vo svojej práci (a živote) objavila, sa volá, ako inak – ZMENA ;).

Komentovať príspevok

Páčil sa vám článok? Dajte o ňom vedieť svojim priateľom: