Ako dlho mi vydrží váš venček?

Tá zeleň nezvädne alebo neopadne?

Nezožltne mi ten mach?

Toto sú najčastejšie otázky, ktoré dostávame v súvislosti s odolnosťou a trvácnosťou našich kvetinových výrobkov. Odpoveď sa nedá zovšeobecniť, preto ju rozmeníme na drobnejšie a všetko pekne vysvetlíme na niekoľkých príkladoch.

A keďže je toho naozaj dosť, rozdelili sme článok na dva kratšie. Tento je prvý.

Ako dlho vydrží mach

V Kvetinovom obchodíku pracujeme s takzvaným preparovaným machom, ktorý je známy aj ako islandský či nórsky mach. Ide o prírodný materiál, ktorý je ošetrený tak, aby bol, povedzme, nesmrteľný. Jeho pôvodná farba je sivá, do rôznych odtieňov zelenej, ale aj červenej, žltej, hnedej či dokonca modrej sa špeciálne zafarbuje.

Preparovaný aranžérsky mach je pomerne drahým materiálom. Preto je aj cena výrobkov, v ktorých ho použijeme, vyššia, hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že ide o venčeky či aranžmány ozdobené len striedmo a jednoducho.

Tento fascinujúci prírodný materiál je vhodný aj na exponované miesta v exteriéri – na dvere či brány, ktoré nechráni strieška, alebo sa využíva pri smútočnej floristike do dekorácií, ktoré sa kladú na hroby.

“Náš” bežný mach – odmyslime si nateraz, že je v našich lesoch, záhradách aj na sídliskách množstvo druhov machu a “hoďme” ich do jedného vreca – nepoužívame na aranžovanie bez toho, aby sme ho nezafixovali špeciálnym prípravkom. Sprej určený na mach zabezpečí, aby ostal krásne zelený bez ohľadu na to, či naň naprší, či preschne, či naň bude svietiť ostré slnko. Takto ošetrený mach bude rovnako krásny celé roky.

Ako dlho vydrží zeleň

Aj mach je zelený, ale sústreďme sa teraz na ďalšie zelené prvky v aranžmánoch – na listy, vetvičky či ihličie.

V Kvetinovom obchodíku vkladáme do venčekov a kytičiek takú zeleň, ktorá aj po usušení vyzerá takmer rovnako krásne ako svieža. Základný rozdiel je v tom, že svieža zeleň je ohybná, ale tá usušená je už krehká a pri nevhodnej manipulácii sa láme.

Pracujeme so zeleňou exotickou, ktorú si v potrebnom množstve nevieme vypestovať doma (eukalyptus, listnatec…) ale aj so zeleňou, ktorá sa už u nás udomácnila (krušpán, bršlen,  zimozeleň…).

 

Zatiaľ, čo napríklad eukalyptus či listnatec zvládnu aj slnečnejšie miesto, zimozeleň, krušpán alebo panašované bršleny majú na slnečným miestach tendenciu výraznejšie zmeniť farbu. Zo sviežej zelene tak môže ostať zeleň zažltnutá či “vyšedivená”.

Vo všetkých prípadoch (exotickej aj domácej zelene) však používame také druhy, ktoré neopadajú (to sa netýka situácie, že vám venček spadne alebo doň narazíte). Zároveň pomáha, že výrobky fixujeme profesionálnymi prípravkami, vďaka čomu sa môžu lesknúť aj usušené listy a ostávajú v rámci možností pružnejšie.

Pokiaľ ide o ihličie, takisto využívame také druhy (zväčša ide o jedličky), ktoré neopadajú. Prirodzene, už uschnuté ihličie pri pohľade zblízka nemá sviežu farbu a nerozvoniava živicou (čo ani umelé), ale dôležité je, že neopadáva tak, ako to poznáme v prípade smreku či borovice. Pozor však, to opäť neplatí vtedy, ak budete s venčekom necitlivo manipulovať, spadne vám alebo doň z nepozornosti narazíte.

U nás napríklad bez problémov vydrží živá respektíve sušená vianočná výzdoba od novembra až do konca februára. Vydržala by aj dlhšie a je nám jej ľúto, ale v marci sa nám už naozaj žiada niečo jarné…

V ďalšej časti si vysvetlíme, ako dlho vydržia sušené kvety a plody v závislosti od jednotlivých druhov a podmienok.

Komentovať príspevok

Páčil sa vám článok? Dajte o ňom vedieť svojim priateľom:

Leave a comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *